Sobota večer a Nedeľa...
Včera večer to bolo smutné.Je veľmi divné,že práve vo chvíli,keď sa človek cíti najkrajšie a myslí si ,že je ten najšťastnejší človek na svete,tak sa všetko pokazí.Piatok bol pre mňa krásny večer pri ktorom som si myslela ,že si rozumieme a nič nás už nedokáže len tak rozhádzať.Včerajšok bol ale pre mňa presným opakom.Mala som zmiešané pocity.Najprv som sa hnevala ja a potom ty.A tak to ostalo aj teraz.Je mi ľúto aj to,že mi asi neveríš,že ťa naozaj milujem a chcem byť s tebou až do konca života.A v kostole to bolo dnes hrozné.Nikdy som v našom vzťahu nezažila ešte nič také,žeby sme sa na seba ani nepozreli.Teda ja som sa pozrela,no to si si asi nevšimol.Nevedela som ani ako sa mám k tebe ozvať.Cítila som sa tak ako keby sme sa vôbec ani nepoznali.Dnes ideš do školy a prídeš asi až o dva týždne.Nemala som ani tú šancu povedať ti do očí MILUJEM ŤA!Ale neviem či by si mi to uveril,aj keby som ti to povedala.Vieš mám taký pocit,že mi neveríš a,že ti musím stále dokazovať,že to myslím vážne a,že mi na našom vzťahu fakt záleží.Keď pôjdem do školy určite budem rozmýšľať nad všetkým čo sa stalo a budem mať na mysli aj to,že sme sa ani nerozlúčili.Vonku je opäť krásne počasie no moju náladu to určite nezmení.Mám strach z toho ako to dopadne.No dúfam,že sa o tom ešte porozprávame...MILUJEM ŤA!